13 minút
[Volebné fauly 11] Buďme vlastenci. Ale len doma. Good luck Štefánik
Novela volebného zákona z dielne SMER-ssd ruší voľbu poštou. (Foto: Vojenský historický ústav)
Mesiace občania počúvajú, že nastal čas na zmenu volebných pravidiel - na ZRUŠENIE VOĽBY POŠTOU. Sme teda tu. Toto sú tie dni, toto má byť to hlasovanie, kedy parlament zasadne k okrúhlemu stolu, aby sa dohodol ako ďalej, ako najlepšie pre všetkých. Prečo však? Pozrime sa na argumenty za, aj argumenty proti zrušeniu. Parafrázujúc klasikov (co na to Jan Tleskač), čo na to Milan Rastislav?
#Deň D
Tak sme tu. Už nielen indície naznačujú, že toto majú byť tie dni, toto má byť to hlasovanie - utorok 24.11. - kedy parlament zasadne k okrúhlemu stolu, aby sa dohodol ako ďalej, ako najlepšie pre všetkých, pre občanov predovšetkým.
Tak je motivované každé hlasovanie. Niet pochýb, že aj toto je ten prípad.
Vy viete, pani poslankyne a páni poslanci, Vy nás zastupujete, Vám sme voľbami zverili výkon moci - tá v zmysle Ústavy pochádza od občanov (čl. 2 ods. 1) - Vy ju vykonávate v mene občanov a pre občanov. Ako všetci vieme, spomínaný odsek Ústavy hovorí, že občania moc vykonávajú nielen prostredníctvom volených zástupcov, ale aj priamo. Aj preto píšem. Je mi totiž ťažko.
Dovolím si, ako človek pravidelne pozorujúci volebné procesy, týmto pridať aj vlastný pohľad. Ako MEMO 98 sme 10.novembra zverejnili otvorený list pre poslankyne a poslancov NR SR.
Mesiace občania počúvajú, že nastal čas na zmenu volebných pravidiel.
Že je nutné zúžiť možnosti výberu vlastných zástupcov v parlamente - znížiť počet „krúžkovaných“ kandidátov zo 4 na 2. V hre bolo aj zvýšenie úrovne, kedy toto „krúžkovanie“ bude mať efekt – zo súčasných 3% z hlasov pre svoju stranu sa hovorilo o takmer trojnásobku – že kandidát bude musieť na prekrúžkovanie sa získať až 8% z hlasov pre svoju nominujúcu stranu). Že to majú byť strany, úzka stranícka špička, lídri, v oveľa menšej miere občania, kto rozhodne o zvolených reprezentantoch. Inými slovami je to cesta k väčšej uzavretosti, preč od šance voličov rozhodovať kto ich naozaj bude zastupovať. Toto je pre ľudí, toto chcú a páči sa im to? Vy viete, ja tiež.
#6 mesiacov? 8 dní
V hre bolo, a vyzerá, že toto je dnes na stole – zmena možnosti občanov voliť zo zahraničia – plánom dňa je zrušiť voľbu poštou. A to plánom takým silným, že Ústavnopravný výbor NR SR odhlasoval, že hoc zákon hovorí jedno, parlament bude robiť iné. Výbor má za to, že funkcia predsedajúceho a navrhovateľa je jedna a tá istá a človek môže sedieť zároveň na 2 stoličkách. Môže s rovnakými právnymi účinkami? Nie.
Predsedajúci Tibor Gašpar na margo rokovania o novele dňa 11. novembra konštatoval, „...že nikto z navrhovateľov nie je prítomný v sále, ani spravodajca, a preto tento bod programu prepadá“. Ak sa tak stane druhý krát pre neprítomnosť navrhovateľa (prvýkrát sa tak stalo v septembri), zákon takpovediac prepadá a mal by sa na rokovanie parlamentu vrátiť až o 6 mesiacov (§ 26 ods. 2 zákona č. 350/1996 Z.z. o rokovacom poriadku). On sa však vrátil o 8 dní.
#Bez nutnosti realizovať úkony pri voľbe poštou. Nežartujme
Prečo táto snaha o zmenu? Čím je motivovaná? Čo sa stalo, že je nutné meniť čosi čo funguje, keďže nikto súčasný, fungujúci spôsob nespochybňoval?
NR SR začiatkom mája schválila novelu volebného zákona č. 180/2014 Z.z. – navrhovateľom je celý poslanecký klub premiérskej strany SMER-ssd (41 poslancov). V prvom čítaní prešla hlasmi 78 poslancov koalície (ČPT 1243).
Dôvodová správa k novele uvádza, že „reflektuje na dlhoročnú požiadavku voličov žijúcich v cudzine zúčastniť sa osobného hlasovania v celoštátnych voľbách na zastupiteľských úradoch a umožniť tak výkon práva voliť na území štátu, v ktorom sa voliči v čase volieb nachádzajú, bez nutnosti cestovať na územie Slovenskej republiky za účelom vykonania volebného aktu, resp. bez nutnosti realizácie úkonov súvisiacich s voľbou poštou.”
Takže novela reflektuje na požiadavku voličov zo zahraničia hlasovať na zastupiteľských úradoch – áno, toto platí.
Možnosť hlasovať na našich zastupiteľských úradoch vznikla ako nahradenie nutnosti realizovať úkony súvisiace s voľbou poštou? Nežartujme, nie je to vtipné.
Skúsme preto vecne.
#Argumenty PROTI voľbe poštou
#Doručenie po termíne, prípadne nehlasovanie napriek registrácii
Realita: Áno. Hoci sa na voľbu poštou v roku 2023 registrovalo cca 73 tisíc voličov, nakoniec hlasovalo cca 59 tisíc voličov.
Opodstatnenosť argumentu: O probléme s voľbou poštou ako takou (s jej tajnosťou, priamosťou, či čímkoľvek iným), to nič nehovorí, skôr o disciplíne voličov, resp. problémoch s poštovými službami (ak niektoré obálky neboli doručené v termíne).
Poznámka: Nevyužitie možnosti voliť (aj napriek preregistrácii) neznamená nič viac ako fakt, že niektorí voliči v zahraničí nakoniec možnosť voľby poštou nevyužili. Ak celková volebná účasť na parlamentných voľbách bola 68,5 %, a 31,5 % sa volieb nezúčastnilo, znamená to, že ak voľby boli zmanipulované? Nie, voliči jednoducho neprišli. Podobne v zahraničí. Niektorí jednoducho svoju možnosť voliť nevyužili – aj keď pôvodne chceli.
#Manipulácia volieb
Realita: Nie.
Opodstatnenosť argumentu: Nie je. Neexistuje jediný materiálny fakt podporujúci tento argument.
#Porušená tajnosť pri voľbe poštou
Realita: Nevieme.
Opodstatnenosť argumentu: Nízka, keďže doteraz nezaznel jediný dôkaz, že tajnosť bola porušená, resp. že tento ústavný princíp chrániaci vôľu voliča bol zneužitý.
#Politická výhodnosť z dôvodu väčšej podpory opozície v zahraničí
Realita: Áno, súčasná parlamentná opozícia získala v parlamentných voľbách 2023 spoločne 79,6% z hlasov zo zahraničia, súčasná parlamentná koalícia 12,4% z hlasov zo zahraničia.
Súvislosť: Veľmi pravdepodobná, keďže neexistuje iný faktami podporený dôvod.
#Voliči v zahraničí nepoznajú slovenské reálie
Realita: Možno. Možno nie. Koľko voličov na Slovensku pozná skutočné reálie?
Opodstatnenosť argumentu: Nie je. Volebný zákon možnosť voľby nespája so znalosťou slovenských reálií, ale so slovenským občianstvom.
# Voliči v zahraničí neplatia dane
Realita: Neplatia. Ani niektoré ďalšie skupiny občanov neplatia dane a žijú na Slovensku (telesne znevýhodnení, starší dospelí, študenti). Navyše mnoho občanov so zahraničia finančne podporuje príbuzných či známych žijúcich a Slovensku.
Opodstatnenosť argumentu: Nie je. Volebný zákon možnosť voľby nespája s ekonomickou silou, či odvedenou výškou dane, ale so slovenským občianstvom.
# Argumenty ZA zachovanie voľby poštou
Voľba poštou funguje od parlamentných volieb 2006;
Využitie inštitútu voľby poštou rastie:
V roku 2006 - cca 3 500 občanov
V rokoch 2010 a 2012 – cca 6-7 tisíc
V roku 2016 - okolo 17 tisíc
V roku 2020 - takmer 49 000
V roku 2023 - 58 779 ľudí, zo 104 krajín (predstavovalo to 1,95 % zo všetkých platných hlasov) – pôvodne sa zaregistrovalo takmer 73 tisíc voličov zo 131 krajín.
Záver: Krivka je evidentná - za 20 rokov používania ich počet nárastol 17x. Narástol. Nie klesol. Ľudia si na tento spôsob zvykli a inštitút voľby poštou preukázal svoju funkčnosť a opodstatnenosť.
Sťažnosti na inštitút voľby poštou neeviduje ani Štátna komisia pre voľby a financovanie politických strán (Štátna komisia volebné procesy riadi), ani Odbor volieb a referenda Ministerstva vnútra (Odbor MV voľby technicky zabezpečuje);
Sťažnosť na inštitút voľby poštou neregistruje Ústavný súd SR;
Problémy s voľbou poštou neindikovala ani jedna volebná misia OBSE/ODIHR, ktoré pozorovali parlamentné voľby na Slovensku od jej zavedenia (2010, 2016, 2020, 2023). Misie v súvislosti s voľbou poštou neurobili jediné odporúčanie.
Naopak volebná misia k parlamentným voľbám 2023 (ODIHR EAM) pochválila Slovensko za implementáciu voľby poštou. Zhodnotila ju nasledovne (str.7):
„MV na tento účel po prvýkrát vyvinulo a úspešne implementovalo online systém na podávanie žiadostí. Podľa viacerých účastníkov rozhovorov s ODIHR EAM a oficiálnych údajov sa úroveň záujmu o hlasovanie poštou v porovnaní s poslednými parlamentnými voľbami výrazne zvýšila. V nadväznosti na predchádzajúce odporúčanie Úradu pre demokratické inštitúcie a ľudské práva [ODIHR] bol 30. novembra 2022 novelizovaný Volebný zákon, ktorý podrobne upravuje postupy spracovania poštových hlasovacích lístkov a presúva súvisiace povinnosti z obcí tým, že ich deleguje na osobitne vytvorenú OVK [okresnú volebnú komisiu], ktorá má na starosti hlasy voličov žijúcich mimo Slovenska a niekoľko OKVK [okrskovú volebnú komisiu], z ktorých každý sčítava najviac 4 000 hlasovacích lístkov. Slovenská pošta spolu s MV vypracovala podrobné usmernenia pre manipuláciu a doručovanie citlivých volebných materiálov a úspešne ich uplatnila v praxi. Celkovo právne a technické zlepšenia týkajúce sa systému hlasovania poštou prispeli k silnejšiemu zabezpečeniu tohto spôsobu hlasovania.“
20 krajín EÚ umožňuje voľbu poštou zo zahraničia pre bežných občanov, v lete 2024 túto možnosť schválili v Česku (a voľbách 2025 ju využila tretina voličov zo zahraničia), v marci 2026 sa pridalo Grécko. Ak by sme zarátali aj Veľkú Britániu - nedávneho člena EÚ - tak voľba poštou zo zahraničia pri parlamentných voľbách je možná v 75 % krajín. Prečo chceme ísť opačnou cestou?;
V rámci EÚ jedine v Poľsku sa voľba poštou - zo zahraničia pre parlamentné voľby - zrušila (2018) po tom, ako bola predtým zavedená (2011). Hoci poľský Sejm v októbri 2025 možnosť voľby poštou zo zahraničia opäť schválil, prezident Nawrocki zákon vetoval. Poľsko tak ostáva jednou zo 7 krajín, kde voľba poštou zo zahraničia nie je pre bežných občanov možná (ešte Bulharsko, Cyprus, Dánsko, Chorvátsko, Malta, ako aj Írsko – tu je voľba poštou možná, ale len pre niektoré skupiny občanov);
Ústava SR (č. 460/1992 Zb.) v §7a hovorí, že „Slovenská republika podporuje národné povedomie a kultúrnu identitu Slovákov žijúcich v zahraničí, podporuje ich inštitúcie zriadené na dosiahnutie tohto účelu a vzťahy s materskou krajinou.“ Národné povedomie Slovákov žijúcich v zahraničí podporujeme výrazným sťažením ich volebného práva?
Stažnosť na inštitút voľby poštou nezaznel ani od jednej vlády vedenej stranou SMER (2006, 2012, 2016 a 2023 premiér Robert Fico, 2018 premiér Peter Pellegrini);
Zrušenie voľby poštou nebolo ani slovom avizované v Programovom vyhlásení vlády SR 2023-27 „Lepšie, pokojnejšie a bezpečnejšie žiť“ PVV 2023-27). Takisto v ňom nebola uvedená jediná indícia o probléme s doterajším uplatňovaním voľby poštou;
Naopak PVV 2023-27 (str.70-73, časť Demokratická tvorba a uplatňovanie práva, časť Verejná správa) spomínalo zvýšenie participácie verejnosti, či obnovu spoločenského dialógu pri tvorbe a schvaľovaní návrhov zákonov;
PVV tamtiež spomínalo pravidelné Správy o stave demokracie, ktoré by mapovali nálady, postoje a znalosti obyvateľstva (napr. na volebné systémy), vrátane následných diskusií s panelmi odborníkov. Za takých sa v oblasti volieb považujeme. Boli sme pozvaní na dve prezentácie (k zákonu o volebnej kampani v decembri 2025 a k zákonu o politických stranách v októbri 2026), kde bolo na diskusiu vyhradená 1 hodina, pričom išlo vždy o posledný, piaty bod programu, po všetkých prezentáciách. To je ono? To je zvýšená participácia a snaha o diskusiu s odborníkmi?
Medzinárodne rešpektovaný rámec zaviedol úzus, že základné prvky volebného práva, by nemali byť predmetom zmien menej ako 1 rok pred voľbami (Benátska komisia, Code of Good Practice in Electoral Matters (2002 a doplnená verzia 2024). A medzi základné prvky považuje viaceré aspekty (predovšetkým 7), vrátane pravidiel, ktoré určujú právo voliť a kandidovať vo voľbách, vrátane registrácie voličov a kandidátov. Sme v novembri 2026, nasledujúce parlamentné voľby sa majú konať v septembri 2027 – sme teda 10 mesiacov pred voľbami. Princíp hovorí o období jedného roka od účinnosti zmeny, nie o období, odkedy sa diskusia o možnej zmene objaví vo verejnom priestore;
Avizovaná zmena otvára otázku rešpektu k princípu všeobecnosti (viď stanovisko Via Iuris), kapacít našich zastupiteľských úradov a designovaných miest, ako aj nesúhlasu občanov Slovenska prostredníctvom viacerých protestných petícii (medzi inými aj petícia Dostupné voľby pre všetkých organizácií Srdcom doma a Chcem tu zostať).
Skúsenosť s voľbou poštou je výrazne pozitívna, nielen u nás, ale v zásade kdekoľvek. Pri posledných mnou absolvovaných voľbách - v Bosne a Hercegovine v októbri 2026 – sa pre voľby zo zahraničia zapísalo cca 48 tisíc voličov, z toho pre voľbu poštou približne 94 % a pre voľbu na ambasádach 6% voličov. Teda preferencia voľby poštou voči voľbe na ambasádach pomerne evidentná.
#Inštitucionálna zdržanlivosť
Ako píšu Steven Levitsky a Daniel Ziblatt, autori knihy How democracies die (What history reveals about our future) môžeme si to predstaviť tak, že sa vyhnete konaniam, ktoré síce rešpektujú literu zákona, ale zjavne porušujú jeho ducha (Institutional forbearance). Ak je demokracia hra, ktorú chceme všetci hrať – a chceme ju hrať - tak na to, aby sme zaistili jej budúce kolá, sa hráči musia zdržať toho, aby druhý tím vyradili z hry alebo si ho znepriatelili do takej miery, že by odmietol hrať zajtra znova.
Ak teda hráčom ide naozaj o demokraciu, fair-play a rešpekt k duchu zákona. Veríme v to, nikdy nie je neskoro vrátiť sa na cestu, ktorá vedie k občanom a nie od nich.
#Good luck Milan Rastislav
O ceste hovoril aj jeden z najznámejších Slovákov, Milan Rastislav Štefánik – pri jeho potulkách Francúzskom, Talianskom, Ekvádorom, Tahiti či Afrikou by bolo zaujímavé zistiť či by reálne zvládol pricestovať na zastupiteľský úrad. Aj takí boli, sú a budú Slováci v zahraničí. Good luck, podľa nových pravidiel ho budú potrebovať.
Nekomplikujme preto občanom ich základné politické práva, skúsme im pomáhať. Niet najmenšej pochybnosti – áno, rozšírme voľbu zo zahraničia aj na zastupiteľské úrady, v čo najširšej miere. Zároveň však chráňme to čo existuje a je funkčné.
Pre dobro všetkých občanov Slovenska. Dostupné voľby pre všetkých.
Ide o voľné pokračovanie série blogov Volebné fauly (jún 2024 - apríl 2026). Zatiaľ posledný tu: